Národná kultúrna pamiatka Bytčiansky kaštieľ a jeho areál (zaužívaný názov Bytčiansky zámok) je situovaný v centre mesta, blízko vodného toku Petrovička. Areál kaštieľa pozostáva z renesančného paláca, Sobášneho paláca, z hospodárskych a obytných budov v opevnení. Do nádvoria sa vchádza cez kamenný most a polkruhovo zaklenutú bránu.

Na mieste dnešného kaštieľa stál už v 13. storočí obranný vodný hrad. Tak ako Bytča menila často majiteľov, podobne bol na tom samotný kaštieľ. V roku 1541 je uvedené, že Gašpar Dominith (veliteľ Hričovského hradu) dostáva Bytču s opusteným a vypáleným kaštieľom. O 6 rokov sa kaštieľ spomína ako zdemolovaný, údajne Rafaelom Podmanický, ktorý bol majiteľom do roku 1558, do jeho smrti. Po Podmanickom to boli ďalší majitelia. Najvýraznejší bol František Turzo, ktorý za 17 000 zlatých získal hrad Hričov a značne poškodený kaštieľ.

František Turzo, zakladateľ bytčiansko – oravskej vetvy, predseda Kráľovskej komory, majiteľ Oravského hradu, hradu Lietava, bol mimoriadne mocný a vplyvný muž. Zničený bytčiansky kaštieľ plánoval veľkoryso opraviť a zrenovovať. Na pomoc zavolal milánskeho staviteľa Jána Kiliana, ktorý v rokoch 1571 – 1574 previedol stavbu nového kaštieľa na tom istom mieste ako stál pôvodný.

Juraj Turzo, Františkov syn, sa stal po otcovej smrti správcom turzovských panstiev. Kaštieľ v Bytči od roku 1575 stal hlavným sídlom jeho rodu.

V kaštieli sa v roku 1611 konal súd nad spoluvinníkmi čachtickej pani, Alžbety Bátoryovej. Výrokom súdu boli odsúdené dve ženy, Ilona a Dora, ako hlavní vinníci. Podľa rozsudku obidvom vytrhali prsty a zaživa ich upálili. Ján Ficko bol odsúdený na stratu hlavy a spálenie jeho mŕtveho tela. Tretia žena, Katarína, bola pre nedostatok dôkazov, oslobodená.

Po Turzovcoch vlastnili kaštieľ Esterházyovci (do polovice 19. storočia), neskôr Popperovci. V súčasnosti je kaštieľ majetkom štátu. Od roku 1955 tu sídli Štátny archív. V archíve sa nachádzajú napríklad písomnosti súdneho procesu s Jurajom Jánošíkom.

Fotogaléria k článku


Kontakt